Dňa 16. mája by sa podľa pôvodného plánu malo konať medzinárodné podujatie Noc múzeí a galérií, ktoré sa v okolitých krajinách i u nás presúva na 14. november. V Kunsthalle Bratislava by sa uskutočnilo už po siedmykrát. V roku 2014 sa o tomto čase pripravovalo otvorenie tejto novej inštitúcie pre verejnosť a pri príležitosti Noci múzeí a galérii sme pripravili historicky prvý rodinný workshop v prázdnych výstavných priestoroch pod názvom "Prázdno v galérii". Vlastné publikum si galéria iba začínala budovať a okrem neznámych návštevníkov sa ho zúčastnil okruh kamarátov a kolegovia s deťmi ako jedna z dôležitých komunít každej galérie. Záujem návštevníkov bol podmienený aj zvedavosťou na novovznikajúcu a diskutovanú inštitúciu, no mnohí z nich sa vrátili a stali sa stálymi hosťami podujatí pre deti aj dospelých. Od začiatku tak vznikajúca Kunsthalle signalizovala, že vzdelávanie bude súčasťou jej priorít, nielen ako pridaná hodnota, ale aj ako základné nastavenie jej smerovania.
.JPG)
Program Prázdno v galérii, 2014
Program k výstave Umenie na hlave. Poľské súčasné umenie, 2015
Workshop vtedy navštívila aj štvorročná Zuzka, dcéra našej kolegyne. Pri triedení fotografických archívov, na ktoré v týchto dňoch vznikol nečakaný priestor, sme si znova uvedomili, že na inštitúciu sa dá pozrieť rôznymi pohľadmi. Jeden z nich sa ponúkol cez príbeh tejto detskej návštevníčky, ktorá rástla s Kunsthalle a stala sa našou "detskou kolegyňou" a jej hlas a názor nadobudol svoju váhu. Na jej postupnom prenikaní k súčasnému umeniu vidieť detskú otvorenosť, vnímavosť, zvedavosť, ale aj autentickú úprimnosť a očarujúcu bezprostrednosť – vlastnosti, ktoré u detí a v ich tvorbe začali oceňovať svet psychológie, pedagogiky aj umenia už v začiatkoch 20. storočia a čerpajú z nich dodnes. Tak ako detská tvorba má potenciál inšpirovať umelcov, ich tvorivé uvažovanie dokáže inšpirovať nás všetkých a popri názore umelca a kurátora ponúknuť ďalšiu možnosť, ako so súčasným umením nadviazať otvorený dialóg.
Program k výstave Erwina Wurma: Všetko je inak, 2015
Program k výstave Strach z neznámeho, 2016
Detská spätná väzba je pre nás dôležitá aj pri uvažovaní a príprave programov – Zuzka nám pomáha testovať detských sprievodcov: pracovné zošity, ktoré vydávame k výstavám, zvykne pomáhať mediátorom pri strážení výstav, občas s nami sprevádza školské skupiny, dávala niekoľko rozhovorov do rádia či televízie a oslovili sme ju aj ako detskú recenzentku publikácie Nakresli si ovečku. Kolegyňu pred časom Zuzka ohodnotila slovami, že „umenie vysvetlí tak, že to aj slepý pochopí“. Istého umelca sa napríklad na rovinu opýtala, ako „môže maľovať také nechutnosti“. Vďaka svojej úprimnosti si tak získala jeho rešpekt. Zuzka pred časom skonštatovala, že je „pre umenie potrebná“ a je pravdou, že jej pohľad na vec nám pomáha sústrediť sa na podstatné a naše rozhovory sú vzájomným obohatením.
.jpg)
Detská mediátorka Zuzka sprevádza výstavou Ako doma, 2017
Zuzka spolu s ostatnými detskými mediátormi sprevádza výstavou Ako doma, 2017
Vďaka svojmu interpretačnému talentu Zuzka inšpirovala vznik programu Detský mediátor. Ten je popri rozvoji tvorivých zručností zameraný na spoznávanie zákulisia galérie a budovanie vnímavosti pre jazyk súčasného umenia, ktoré deti interpretujú vlastným pohľadom a z času na čas sprevádzajú výstavami aj svojich rovesníkov, spolužiakov a dospelých. Zuzka si vytvorila vlastné vkusové preferencie a jej obľúbenými autormi sa stali Otis Laubert a Roman Ondak. - Práve jeho dielo Pokus a omyl (2018) z výstavy OBJEKTívne interpretovala v súvislosti so školským prostredím nasledovne: „Dielo Romana Ondaka má niečo spoločné so školou, kvôli skúmavkám a kladine, ktorú niektorí používajú na telesnej. Vybrala som si ho, lebo aj ja by som možno chcela byť učiteľka. Na kladine sa pokúšame udržať rovnováhu a skúmavky sa používajú na chémii, kde sa do nich dávajú rôzne prísady, ktoré možno vybuchnú. Na začiatku je prvá skúmavka úplne rozbitá a postupne sa zvyšujú, až tá posledná nie je rozbitá. Je to, dá sa povedať, kolobeh života. Alebo ako niekedy, neistota v škole. Možno aj tento umelec si spomínal na školu.“ Tento „kolobeh“ prirodzene nastáva aj u Zuzky, ktorá už získala prvé pedagogické skúsenosti a postupne začína pomáhať pri vedení ďalších generácií detí v galérii. Spolu s ňou nás čaká ďalšia výzva – ako osloviť aj návštevníka v tínedžerskom veku.
.JPG)
Zuzka ako detská mediátorka sprevádza výstavou OBJEKTívne, 2018 (naľavo Roman Ondák: Pokus a omyl, 2018)
Každá galéria má svojich stálych návštevníkov nielen z radov odbornej verejnosti, ktorých "pozná po mene". Počúvať a zaznamenať ich hlas má význam, keďže sú neoddeliteľnou súčasťou príbehu galérií a pomáhajú ich aktívne budovať. A možno by raz stálo za úvahu popri odborných kurátorských radách vytvoriť aj paralelnú komunitu z radov laickej verejnosti (čo do istej miery suplujú kluby priateľov galérií), ktorá by nám mohla poskytnúť cennú spätnú väzbu na našu prácu a pomôcť budovať galérie ako živé miesta stretnutí pri umení.
Zuzka asistuje pri výrobe cukrových homolí na výstave Ilony Németh: Eastern Sugar, 2018
Zuzka ako detská recenzentka publikácie Nakresli si ovečku poskytuje rozhovor na tlačovej konferencii, 2019
Program na výstave Žilvinasa Landzbergasa: Hmla, 2019