Kunsthalle do SNG (?) - Zuzana Bartošová (bývalá riaditeľka SNG, zakladateľka AICA Slovakia)

Vážené kolegyne a kolega, členovia Poradného zboru SCVU,

obraciam sa na vás so žiadosťou o vyjadrenie adresované MK SR, smerujúce zastaviť nešťastné rozhodnutie zriaďovateľa, pričleniť SCVU, ktorého súčasťou je Kunsthalle, k Slovenskej národnej galérii.

Okrem skutočnosti, že by išlo o ďalšie provizórium, ktoré by vyžadovalo nemálo úsilia i finančných nákladov – čo by rozhodne neprospelo práci dotknutej inštitúcie – vyjadruje táto snaha bezradnosť MK SR v oblasti vizuálnej kultúry a súčasného výtvarného umenia špeciálne. Zároveň spôsob, akým sa udalosti vyvíjajú, zatiaľ nesvedčí ani o korektnosti, ani o slušnosti zo strany zriaďovateľa voči SCVU a jeho pracovníkom.

Zasadnutie Poradného zboru NOC pre činnosť SCVU vo februári 2016 síce tlmočilo isté výhrady voči práci vedenia inštitúcie, ale viem, že ostala otvorená možnosť, aby v istom časovom horizonte mohlo vykonať nápravu, ktorej mieru by zvážilo ďalšie zasadnutie poradného orgánu a až na jeho základe vyvodilo prípadné dôsledky. Žiaľ, tento moment sa v Zhrnutí zo zasadnutia Poradného zboru NOC neocitol. Je však pravidlom, že každý obžalovaný, a teda aj pracovník, má právo na obhajobu rovnako ako má dostať časový priestor vytknuté chyby napraviť. Tomuto štandardnému postupu protirečí náhly a nečakaný zámer pričleniť SCVU k Slovenskej národnej galérii bez toho, aby sa MK SR pýtalo na názor odborníkov s praxou v riadení umeleckohistorických inštitúcií. SNG je totiž výtvarným múzeom so zbierkami a SCVU, ktorého súčasťou je Kunsthalle, je pracoviskom výstavného a dokumentačného charakteru bez zbierkotvornej činnosti. Inými slovami, ich ciele, náplň i charakter práce sú diametrálne odlišné.

Skutočnosť, že SCVU nenašlo v NOC svoje miesto, je síce rámovaná osobnými rozpormi, ale aj tie pramenia podľa môjho názoru z diametrálne odlišných funkcií: NOC dlhodobo pripravuje rutinné domáce podujatia, kým SCVU a jej Kunsthalle prezentuje kreatívne autorské medzinárodné projekty.

Na záver.

Pani generálna riaditeľka NOC, PhDr. Jana Kresáková, ma žiadala prijať rolu člena Rady SCVU, s čím som súhlasila. Výsledným produktom je však orgán s iným názvom, a to Poradný zboru NOC pre činnosť SCVU, ktorý vydal svoje stanovisko bez časového ukotvenia kedy zasadal a kedy bol dokument zo zasadnutia vydaný. Bez toho, aby som chcela spochybňovať kompetentnosť pani generálnej riaditeľky si dovoľujem poznamenať, že ide o administratívne chyby, ktoré sa jej prihodili, a preto by som od nej očakávala väčšiu tolerantnosť k chybám napríklad pracovníkov SCVU.

Väčšou a závažnou chybou pani generálnej riaditeľky však bolo, že zvolila neštandardný spôsob vedenia zasadnutia, na záver ktorého sme ako členovia Rady či Poradného zboru NOC pre činnosť SCVU nepodpisovali zápisnicu, ale až dodatočne sme boli oboznámení s výsledkom rokovania bez možnosti zasiahnuť do jeho formulácií. Voči tomuto postupu som sa síce ohradila, ale ani jeho druhá verzia nebola podľa môjho názoru bez chýb a neúplných tvrdení, k čomu som opäť dala svoje stanovisko (viď príloha). Myslím, že aj tento moment prispel k nepatřičnému eskalovaniu situácie. Dodatočne ma mrzí, že som dôverovala nadhľadu pani generálnej riaditeľky a nedožadovala som sa zápisnice ihneď po skončení rokovania, ako býva v slušnej spoločnosti zvykom.

Cieľom vzniknutých rozporov by malo byť osamostatnenie SCVU ako inštitúcie a nie jeho pričlenenie k nekompatibilnej Slovenskej národnej galérii. O dosiahnutie tohto cieľa usilovala od Nežnej revolúcie výtvarná obec. Teraz by ho malo konečne MK SR naplniť.

 

Zuzana Bartošová,

samostatná vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia SAV,

1990 – 1992 riaditeľka Slovenskej národnej galérie,

zakladajúca prezidentka Slovenskej sekcie AICA, výkon funkcie 1993 – 2000