Výstava Strach z neznámeho sa pokúša prekonať bariéru nekomunikácie a predstaviť verejnosti diela domácich i zahraničných umelcov a umelkýň, ktoré sa zaoberajú utečencami, no aj naším vzťahom k nim. Pri príležitosti výstavy Strach z neznámeho sme niektorým participujúcim umelcom položili dve otázky:
Kateřina Šedá (CZ)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Väčšinou nad tým nepremýšľam, ale snažím sa niečo robiť. Vo svojich dielach sa totiž snažím prekonať nielen vlastný strach, ale aj strach iných. Strach pre mňa nikdy nie je motívom. Keď tvorím, tak sa nesmiem ničoho báť, ani pracovať so žiadnou emóciou strachu. V okamžiku, keď sa tam vyskytne, je niečo zle. Strach mi neumožňuje konať. A ja sa snažím urobiť úplne všetko, čo chcem a prekonať vlastné hranice.
Olja Triaška Stefanovič (RS, SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Strach z neznámeho prekonáme tým, že sa pokúsime byť viac otvorení voči sebe a iným kultúram. Keď sa bojíme seba, bojíme sa aj iných. Keď nepoznáme iné kultúry, národy a východiská náboženstiev tak sa bojíme o seba, pretože nemôžeme usudzovať podľa vlastných skúseností, ale usudzujeme podľa toho, čo nám prinášajú média. Čítajme a pripomínajme si históriu a nezabúdajme, že strach prináša uzatváranie do seba a izoláciu.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Sama som to pocítila na vlastnej koži. Aby som mala lepší život, musela som odísť zo Srbska v 90-tych rokoch a začať odznova v krajne, kde som nemala žiadne korene, nevedela jazyk a nemala rodinu ani kamarátov. Ja som jedna z tých, ktorá má Slovensku iné vierovyznanie, inú materinskú reč, iné zvyky a iné rodinné príbehy. Ľudia sa ma môžu báť a ukazovať na mňa prstom. Myslím si, že je veľmi dôležité ľuďom rozprávať o tejto problematike stále. Špeciálne teraz, keď utečenecká kríza ukazuje, ako je Európa nepripravená, nejednotná a plná strachu a predsudkov.
Daniela Krajčová (SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Strach vychádza z nepoznania toho, čoho sa bojíme. Najlepším prostriedkom proti nemu je lepšie spoznanie, skúsenosť s tým, čoho sa bojíme. Väčšia otvorenosť, zvedavosť, ochota zmeniť zaužívané návyky.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Na výstave vystavujem práce, ktoré vznikli počas dlhodobejšej spolupráce s utečencami. Je to príležitosť dať im priestor k vlastnému vyjadreniu, k dialógu medzi ich svetom a svetom diváka.
Lukáš Houdek (CZ)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Protože se ve své práci často právě se strachem veřejnosti z různých skupin lidí setkávám a pracuji s ním, myslím si, že často může postrádat logiku, pro člověka je ale velmi těžké ho ovládnout. Je totiž emocí, která dokáže člověkem hýbat a předurčovat jeho každodenní chování a reakce. Právě proto, že jde do jisté míry o nekontrolovatelnou emoci, nepomohou, podle mého názoru, k jeho překonání samotné informace, fakta nebo grafy. Nejefektivnějším způsobem je osobní zkušenost.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Téma uprchlíků je pro mě osobně aktuální už od dob čečenské války, kdy jsem se s některými čečenskými běženci setkával, před více jak deseti lety jsem několik týdnů také v jednom polském uprchlickém táboře coby učitel angličtiny bydlel. Už tehdy mi přišla jejich situace nadmíru smutná, sám jsem se do situace, kdy bych musel narychlo opustit dvůj domov, rodinu a přátele, nedokázal vcítit. S uprchlíky, kteří do Evropy přicházejí teď, se setkávám, mluvím s některými z nich o jejich zkušenostech, přáních a obavách. Někteří z nich jsou moji přátelé. I proto mi není současná diskuse příjemná, nenechává mě chladným. Pro mě to totiž nejsou jen čísla. Já za těmi "čmoudy", "hordami", "pakáží" nebo "negry" vidím konkrétní obličeje. A právě proto se výstavy účastním. Rád bych, aby veřejnost přivedla k reflexi svých postojů nebo slov. Není to o tom, zda přijímáme, nebo ne. Každý má na svůj názor právo. Jde však o způsob, jak se stavíme k lidskému utrpení. Strach je pochopitelný, má ho zřejmě každý z nás. Nesmí však zatemnit naši mysl natolik, že přestaneme být lidmi a stanou se z nás zrůdy.
Mário Chromý (SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Strach z neznámeho sa dá častokrát prekonať tak, že sa rozhodneme preskúmať na vlastné oči skutočnosť, ktorá sa na nás chystá a podľa toho sa na ňu pripraviť.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Pretože to je ešte stále téma číslo jedna, naprieč celou spoločnosťou.
Radovan Čerevka (SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Jedine skúsenosťou. Osobne ale nie som tým, ktorý ju má zažitú. Navyše nežijem v multikultúrnej spoločnosti, takú poznám len zo svojich zahraničných ciest a z médií. Úprimne nemám doteraz jasno v akej miere by sa mala v budúcnosti naša krajina multikulturizovať a či je toho vôbec schopná. Táto krajina zatiaľ nie je schopná zabezpečiť práva ani vlastným občanom. Nebuduje občiansku spoločnosť, o ktorú by sa práve mohli opierať aj etnické a národnostné menšiny.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
V prvom rade kvôli môjmu narastajúcemu pobúreniu nad tým, ako bola a je téma migrácie zo strany politikov zneužívaná na populististické ciele.
Oto Hudec (SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Strach nám môže pomôcť v situáciách ohrozenia. Podstatné je dokázať vyhodnotiť, či daná situácia naozaj predstavuje reálne nebezpečenstvo. Strach je emócia, no my máme šancu racionálne uvažovať o opodstatnenosti strachu, skúmať viaceré zdroje, hovoriť s ľuďmi, ktorí majú priamu skúsenosť s tým neznámym, či aj prekonať bariéru a spoznať to, čoho sa bojíme. Na Slovensku sa bojíme utečencov, ktorých počty v azylových táboroch sú mizivé, prechádzajú slovenským územím, ani tu nemajú záujem ostať. Tí, ktorí tu žijú tu chcú pracovať, odvádzať dane štátu, byť plnoprávnymi občanmi a mnohí čakajú na zmenu situácie v krajine odkiaľ prišli, pretože sa chcú vrátiť domov.
Ak sa nám podarí otvoriť dialóg a začať sa spoznávať, neznáme sa stane známym a strach ustúpi. Ale to je dlhý proces namiesto "jednoduchých" riešení.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Mojou motiváciou je vyjadriť sa v situácii, keď sa v spoločnosti začína vytrácať ľudskosť a solidarita s tými, ktorí sú ohrození. Nielen vojnou, ale aj chudobou, alebo klimatickými zmenami. Tá ľudskosť sa vytráca aj medzi nami, vo vnútri tejto krajiny. Snažíme sa vytlačiť z nášho zorného uhla všetko to, čo je nepríjemné, neznáme a vyčnievajúce z normy. Keď táto tendencia preváži v spoločnosti, bude to mať kruté následky pre tých najzraniteľnejších. Preto ako umelec nemôžem ostať ticho a pokúšam sa o dialóg.
Janka Duchoňová (SK)
Ako prekonať strach z neznámeho?
Najlepšou metódou ako prekonať strach z neznámeho je ,,prežiť svoj strach". Strach z neznámeho je o to horší, že poskytuje priestor pre vznik celej škály fóbií, pretože ľudia z nevedomosti môžu pociťovať strach prakticky z každej veci, akú si len dokážu predstaviť, čím vzniká platforma pre rôzne konšpirácie. Postavenie sa svojmu strachu tvárou v tvár z nás robí nielen silnejších jedincov, ale môže sa ukázať, že naše obavy boli oveľa desivejšie ako samotná skutočnosť.
Aká je vaša motivácia zúčastniť sa na kolektívnej výstave s témou utečeneckej krízy?
Problematike stretu rôznych kultúr sa vo svojej tvorbe venujem už niekoľko rokov. Mnohé z mojich doterajších prác oslovovali skôr užšiu skupinu ľudí, ktorí sa zaoberali širším geopolitickým dianím. Približne šesť rokov si všímam kultúrne fenomény ako islamofóbia či etnofóbia vo všeobecnosti, ktoré následne ironicky a s nadsádzkou prostredníctvom svojho diela komentujem.
