Kunsthalle Bratislava zavŕši rok 2017 dvoma novými výstavami, ktoré slávnostne otvorí v jeden deň. Na prvom poschodí bude predstavený rozsiahly projekt výrazného predstaviteľa súčasného sochárstva na Slovensku – Štefana Papča. Pre priestor Kunsthalle LAB pripravil na mieru šitú interaktívnu inštaláciu maďarský výtvarník Szilárd Cseke, ktorého dielo môžu priaznivci umenia poznať aj z Bienále umenia v Benátkach. Vernisáže oboch výstav sa uskutočnia vo štvrtok 7. decembra 2017 – o 17.00 hod. (Szilárd Cseke) a o 18.00 hod. (Štefan Papčo).
Štefan Papčo (*1983) patrí k predstaviteľom súčasného sochárstva a jeho presahov na Slovensku. Je jedným z najvýraznejších absolventov ateliéru Socha a priestor pod vedením Jozefa Jankoviča na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a laureátom početných ocenení ako napr. Cena nadácie Tatra Banky pre mladého tvorcu, Štipendium Nadácie Novum alebo DAF Grand Prize of Dumbo Arts Festival v New Yorku. Jeho tvorba osciluje na pomedzí tradičného materiálového sochárstva a jeho odhmotneného – konceptualizovaného variantu, pričom vychádza z osobnej skúsenosti aktívneho horolezca.
Vysokohorský priestor, krajina a horolezecká komunita predstavujú centrálnu os Papčovho tvorivého programu. Priestor prírody je priestorom jeho umenia. Ich vzťah, ako aj citlivú transformáciu často existenciálnych zážitkov horolezca do priestorových diel ozrejmuje kurátorka výstavy Elena Sorokina: „Papčo sa pokúša o (nemožné) pretlmočenie svojej horolezeckej skúsenosti do sochárskeho diela prostredníctvom typického horolezeckého vyjadrovacieho slovníka ako sú kúty, dutiny, špáry či komíny. Geologické formácie a prostredie hôr mu slúžia ako pracovný priestor a gravitácia, skalná masa či teplota rosného bodu ako materiál. Vysoké Tatry slúžia Papčovi aj ako výstavný priestor. Realizuje vysokohorské výstupy a umiestňuje svoje diela do hornatého terénu, kde sú vystavené vplyvu každodenných zmien počasia. Vyrezávané drevené skulptúry tam žijú vlastným životom a vpisujú do seba extrémne poveternostné podmienky.“
Sochárska tvorba Papča je bytostne spätá s horolezectvom, ktorému sa dlhodobo venuje. Súčasťou výstavy je aj známe procesuálne dielo Bivak (2008 – 2011), ktoré predstavuje figurálny objekt schúleného horolezca v životnej veľkosti. Autor dielo inštaloval na netradičné miesto – priamo do steny Lomnického štítu a neskôr aj nórskeho Jossingfjordu, pričom túto „sochársku performance“ po celý čas snímala IP kamera. Proces bivakovania drevenej sochy priamo v horách mohli diváci sledovať prostredníctvom on-line prenosu. Galériou či výstavným priestorom pre umelecké dielo sa tu stalo nečakané a radikálne existenciálne prostredie vysokých hôr. Ako ďalej uvádza Sorokina: „Medzi extrémnym fyzickým výkonom a extrémnou duševnou disciplínou spočíva mnohorakosť lezenia, často vo vopred choreograficky pripravenom pohybe. Kľúčovým zdrojom umelcovej inšpirácie sa tak stávajú ‚lezecké skóre‘, ktoré horolezci zaznamenávajú priamo do povrchovej štruktúry skál.“
Výstava Psycho-vertical je doposiaľ najrozsiahlejšou prezentáciou mladého autora. Jej názov je rovnomenný s lezeckou trasou vo Vysokých Tatrách, ktorá sa radí medzi najnáročnejšie lezecké výstupy. Kurátorský výber diel autora z ostatných rokov je obohatený o najnovšie práce. Projekt je zároveň poctou legendárnej Galérii Ganku – fiktívnej ustanovizni, ktorú v roku 1982 vytvoril konceptualista Július Koller na ťažko dostupnej sutinovej tatranskej terase. „Na výstavu sme prizvali aj ďalšie umelkyne a umelcov, ktorí svojimi poznámkami prispejú k téme „vertikality“ a prejavom jej politiky, gravitácie, hmoty, ale i k choreografii lezenia a ďalších spríbuznených tém. Sú to Zbyněk Baladrán, Juraj Bartusz, Július Koller, Roman Ondák, Lucia Papčová, Lucia Sceranková a francúzske duo Annie Vigier a Franck Apertet (les gens d ́Uterpan), ktorí láskavo prijali pozvanie zapojiť sa do tém nastolených výstavou, a samozrejme aj fiktívnou inštitúciou Júliusa Kollera, nachádzajúcou sa na pomedzí Zeme a vesmíru.“
Výstava Štefana Papča a prizvaných autorov, ktorých dielo rozširuje a obohacuje kontext jeho tvorby, sa vo februári 2018 oficiálne ukončí aktom pocty. Umelec, kurátorka a niekoľko ďalších hostí v ňom podniknú symbolický, nenáročný výstup Bielovodskou dolinou vo Vysokých Tatrách, ktorý povedie ku Galérii Ganku.
Elena Sorokina je kurátorka a kunsthistorička ruského pôvodu v súčasnosti pôsobiaca v Paríži. Je absolventkou Independent Study Program v Múzeu Whitney v New Yorku. Usporiadala mnoho výstav po celom svete ako napríklad pre Moskovské bienále, v Musée d‘art moderne de la ville de Paris, LVMH v Bruseli a pod. Tento rok bola tiež kurátorskou poradkyňou v rámci documenty 14 v Aténach a Kasseli.
_____
ŠTEFAN PAPČO: Psycho-vertical
Hostia výstavy: Zbyněk Baladrán, Juraj Bartusz, Július Koller, Roman Ondák, Lucia Papčová, Lucia Sceranková, Annie Vigier a Franck Apertet (les gens d´Uterpan)
Kurátorka: Elena Sorokina
Vernisáž: vo štvrtok 7. decembra 2017 od 18.00 do 20.00 hod.
Trvanie výstavy: 8. december 2017 – 25. február 2018
Miesto: 1. poschodie KHB
Szilárd Cseke (*1967) je uznávaným predstaviteľom súčasnej maďarskej umeleckej scény. V roku 2015 reprezentoval svoju krajinu na 56. bienále výtvarného umenia v Benátkach. Práce držiteľa Ceny Munkács – najprestížnejšieho ocenenia pre výtvarníkov v Maďarsku, mohli diváci vidieť aj na mnohých ďalších medzinárodných adresách umenia (Berlín, Florida, Viedeň). Cseke vo svojej tvorbe nadväzuje na špecifickú tradíciu v kinetickom umení, ktorá využíva poetiku a dynamiku pohyblivých súčastí v mobilných environmentoch, podňecujúcich na úvahy o sociálnych, ekonomických či ekologických procesoch. Obdobným spôsobom bol koncipovaný výstavný projekt pre Kunsthalle Bratislava.
Do priestoru Kunsthalle LAB pripravil autor na mieru šitú interaktívnu inštaláciu s poetickým názvom Pád z krajnice. Obsahovým i priestorovým charakterom veľkorysé site-specific dielo predstavuje veľký kinetický model, v ktorom sa neustále niečo deje. Priestor galérie je pretvorený na prostredie plné pohybu: turbínami poháňané pingpongové loptičky cyklicky uháňajú po makete dráhy – osvetlenej a zrkadlovou fóliou vystlanej ceste.
Na trase plnej nástrah hrozí loptičkám neustále vybočenie z trajektórie. Dôležitou súčasťou totálnej inštalácie sa v tej chvíli stávajú návštevníci galérie, ktorí môžu spadnuté loptičky zdvihnúť a vrátiť ich na trať – na diaľnice našich životov? „Za dunenia a vrnenia ventilátorov si návštevníci ako pozorovatelia uvedomia, že sa ako ľudia stávajú centrom diania, takmer bohorovnými aktérmi či prinajmenšom spoluúčastníkmi napomáhajúcimi akcii. Keď sa rozhodnú zasiahnuť do inštalácie a vrátiť loptičku naspäť na trať, aby mohla pokračovať na svojej nekonečnej ceste, vybavia sa im príbuzné zážitky či okamihy z vlastného života – v minulosti možno svojím gestom či rozhodnutím niekoho pomohli znova nasmerovať na správnu cestu prostredníctvom interakcie s danou osobou,“ hovorí kurátorka Kinga German.
Csekeho expozícia symbolizuje ľudské osudy ľudí (vysťahovalcov, migrantov a pod.), ktorí čelili veľkým životným zvratom. Svojím charakterom kladie množstvo aktuálne rezonujúcich otázok, otvára diskusiu a funguje zároveň ako kritická platforma. Model cesty v sebe nesie spoločenský i osobný rozmer, podobne ako tomu bolo pri inštalácii Udržateľné identity (Sustainable Identities) na Bienále v Benátkach v roku 2015.
Kinga German je maďarská historička umenia. Od roku 2008 pracuje na umeleckej vysokej škole Moholy-Nagy v Budapešti. V jej kurátorskej koncepcii vzniklo viacero výstav, okrem iných Sustainable Identities v maďarskom pavilóne na 56. benátskom Bienále. Publikovala tiež niekoľko kníh a katalógov o stredovekom či súčasnom umení.
_____
SZILÁRD CSEKE: Pád z krajnice
Kurátorka: Kinga German
Vernisáž: vo štvrtok 7. decembra 2017 od 17.00 do 20.00 hod.
Trvanie výstavy: 8. december 2017 – 4. február 2018
Miesto: Kunsthalle LAB