KHB spúšťa svoju činnosť v piatok 19. septembra 2014 dvoma vernisážami, virtuálnou realitou a koncertom skupiny Tornádo Lue

Dom umenia/Kunsthalle Bratislava (KHB) bude ako nezbierkotvorná galéria prezentovať tvorbu významných súčasných domácich a zahraničných vizuálnych umelcov. KHB je galériou Slovenského centra vizuálnych umení a sídli v Dome umenia na Námestí SNP 12 v centre Bratislavy. Organizačne spadá pod Národné osvetové centrum, ktorého zriaďovateľom je Ministerstvo kultúry SR. Generálnym partnerom KHB je Tatra banka.
“Takmer 20 ročný boj za Kunsthalle v Bratislave dnes prestáva byť snom, ale stáva sa realitou. Systematické úsilie konkrétnych umelcov a kurátorov sa premieňa na realitu. Vďaka patrí všetkým, ktorí sa o Kunsthalle v priebehu posledných rokov váhou svojej umeleckej a ľudskej autority postavili,“ povedal Juraj Čarný, ktorý bol v roku 2013 poverený zriadením, neskôr poverený vedením KHB a v súčasnosti je manažérom medzinárodných vzťahov.

VIRTUÁLNA REALITA PRIESTORU V PRIESTORE
Technologickou novinkou, ktorá sa viaže ku dňu otvorenia, bude inštalácia, ktorá návštevníkov virtuálne prenesie v čase do priestorov trnavskej synagógy v 90. rokoch a priblíži projekty Umenie aury/Pamäť mesta/Vymedzenie priestoru, reagujúce na génia loci priestoru. „Po konzultáciách s autormi som sa rozhodol vystavať priestor trnavskej synagógy virtuálne, čo umožnilo predstaviť viacero najvýraznejších projektov bez potreby ich fyzického prenesenia do bratislavskej Kunsthalle. Divák vstupujúci do centrálnej sály Domu umenia dostane do rúk iPad, v ktorom bude pohybujúc sa po priestore vidieť reálny priestor synagógy s nainštalovanou výstavou jedného z piatich vybraných autorov,“ priblížil inštaláciu jej kurátor Juraj Čarný. Do svojho projektu si vybral inštalácie ako napríklad: inštaláciu Bohuša a Moniky Kubinských s názvom Story (1995), inštaláciu Svitanie (1997) Antona Čierneho (procesuálna lighta sound artová site-specific a context-sensitive) inštalácia, Labyrint (1996) Ilony Németh, tiež dielo Monogramistu T.D CVAOT / Zástup (1997).
Jedným zo spomínaných projektov je aj dielo Doroty Sadovskej Luminia (1997), na ktoré autorka naväzuje aj aktuálnym site-specific projektom v priestoroch novootvorenej galérie, pre ktorú vytvorila priamo na mieste monumentálne dielo. „Autorka, ktorá bytostne spája maliarsky a intermediálny svet naplnila vtedy priestor jedinečnou energiou, a pritom ho nechala celkom prázdny. Jediné, čoho sa krehko dotkla, boli okná. Prízemie namaľovala červenou, okná na úrovni prvého poschodia modrou a najvyššieho poschodia žltou farbou. Divák sa ocitol v priestore zaliatom farebným svetlom,“ opísal Čarný. Remakom s názvom Luminia II. je aktuálne dielo v priestoroch novootvorenej galérie. Sadovská namaľovala sklenené tabule aj v priestoroch Domu umenia, čo vytvorilo pôsobivý efekt a zmenenú atmosféru v celom foyeri budovy.

PARADOX 90.
Prvá výstava vo vynovených hlavných výstavných priestoroch nesie názov PARADOX 90. Kurátorské koncepcie v období mečiarizmu (1993 – 1998) je citáciou, výberom fragmentov ôsmich kurátorských projektov deväťdesiatych rokov. Výstava je koncipovaná ako pocta kurátorom a výtvarníkom, ktorí počas nepriaznivej politickej situácie na Slovensku reprezentovali trendy súčasného vizuálneho umenia . Výstava bude prebiehať v termíne 20. 9. až 22. 10. 2014 a od 11. 12. až 1. 2. 2015.
„Deväťdesiate roky 20. storočia zostali v tieni umeleckej tvorby, veľ kého množstva aktivít a iniciatív, ktoré nasledovali. Pritom však tvoria dosiaľ málo pomenovaný fundament pre mnohé z tendencií súčasného umenia, a zároveň premostenie s tým hodnotným, čo vzniklo ešte pred rokom 1989. Preto sme vybrali práve tento výstavný titul ako prvý pre novovzniknutú bratislavskú Kunsthalle. Obdobie “mečiarizmu” je hanebným obdobím našich politických dejín, no v rámci progresívneho vizuálneho umenia vyvolalo obdivuhodnú rezistenciu, ktorá nepripustila ďalší kultúrny prepad - náš projekt bude poctou jej hlavným aktérom a ich práci,“ povedal poverený riaditeľ KHB Richard Gregor, ktorý spolu s Jurajom Čarným tvorí dvojicu generálnych kurátorov úvodnej výstavy. Kurátormi výstavy, ktorí reagujú na spomínané obdobie ďalej sú: Daniela Čarná, Barbora Geržová, Beata Jablonská, Lýdia Pribišová, Mira Sikorová-Putišová, Nina Vrbanová.
Výstava Paradox 90. reflektuje vybrané kurátorské projekty deväťdesiatych rokov, za ktorými vtedy stáli aj: Zuzana Bartošová, Jana Geržová, Petra Hanáková, Mária Hlavajová, Alexandra Kusá, Radislav Matuštík, Zora Rusinová, Katarína Rusnáková, Alena Vrbanová. Výstava je rozdelená do ôsmich častí – osem citácií ôsmich výstav pod gesciou ôsmich súčasných kurátorov.
1/
60/90 – štvrtá výročná výstava Sorosovho centra súčasného umenia Slovensko
galerijné i alternatívne priestory v Bratislave
23. októbra – 22. novembra 1997
Kurátorky pôvodnej výstavy: Alexandra Kusá, Petra Hanáková
Kurátorka výstavy Paradox 90.: Lýdia Pribišová
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Július Koller – Roman Ondák
 
2/
Alternatívna slovenská grafika
Štátna galéria Banská Bystrica, Banská Bystrica
21. novembra 1997 – 28. februára 1998
Kurátorka pôvodnej výstavy: Alena Vrbanová
Kurátorka výstavy Paradox 90.: Beata Jablonská
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Ivan Csudai, Pavlína Fichta Čierna, Vladimír Havrilla, Ľubo Stacho
 3/
Interiér versus Exteriér alebo Na hranici (možných) svetov
Cosmos, a. s., Bratislava
27. septembra – 31. októbra 1996
Kurátorka pôvodnej výstavy: Mária Hlavajová
Spolukurátorka pôvodnej výstavy: Marta Smolíková
Kurátorka výstavy Paradox 90.: Barbora Geržová
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Marko Blažo, Ilona Németh, Boris Ondreička, Peter Rónai
 
4/
Mimo limity
Štátna galéria, Banská Bystrica
6. mája – 5. júla 1998
Kurátorka pôvodnej výstavy: Zora Rusinová
Kurátorka výstavy Paradox 90.: Nina Vrbanová
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Ivan Csudai, Daniel Fischer, Otis Laubert, Peter Meluzin, Karol Pichler
 
5/
Paradigma žena
Považská galéria umenia, Žilina
28. augusta – 6. októbra 1996
Fyzický/Mentálny
Považská galéria umenia, Žilina
31. augusta – 15. októbra 1995
Medzi mužom a ženou
Považská galéria umenia, Žilina
22. augusta – 17. októbra 1997
Kurátorka pôvodnej výstavy: Katarína Rusnáková
Kurátorka výstavy Paradox 90.: Mira Sikorová-Putišová
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Ilona Németh, Jana Želibská
 
6/
Sen o múzeu?
Považská galéria umenia, Žilina
21. decembra 1995 – 11. februára 1996
Dom umenia, Bratislava
27. apríla 1996 – 14.mája 1996
Kurátori pôvodnej výstavy: Radislav Matuštík, Katarína Rusnáková
Kurátor výstavy Paradox 90.: Richard Gregor
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Juraj Bartusz, Ivan Csudai, Peter Meluzin, Peter Rónai, Laco Teren
 
7/
Šedá cihla 35/1992
Galéria Júliusa Jakobyho, Košice
12. januára – 28. februára 1993
Záhorská galéria, Senica
1. apríla – 30. mája 1993
Kurátori pôvodnej výstavy: Zuzana BartošováKurátorka výstavy Paradox 90.: Daniela Čarná
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Klára Bočkayová, Vladimír Havrilla, Július Koller, Rudolf Sikora, Monogramista
T.D /Dezider Tóth
 
8/
Umenie aury,
Pamäť miesta,  
Vymedzenie priestoru
Synagóga – Centrum súčasného umenia, Trnava
1995 – 1997, 1997 – 1998, 1999 - 2000
Kurátorka pôvodnej výstavy: Jana Geržová
Kurátor výstavy Paradox 90: Juraj Čarný
Vystavujúci výtvarníci na Paradox 90.: Anton Čierny, Monika Kubinská – Bohuš Kubinský, Ilona Németh, Dorota
Sadovská, Monogramista T.D / Dezider Tóth

Výstavu PARADOX 90. - Kurátorské koncepcie v období mečiarizmu (1993 – 1998) sprevádza aj takmer štyristostranový slovensko-anglický katalóg. Obsahuje viac ako 40 plnofarebných reprodukcií od viac ako dvadsiatich vystavujúcich výtvarníkov.
Editormi sú: Juraj Čarný a Richard Gregor.
Autori textov: Daniela Čarná, Juraj Čarný, Barbora Geržová, Richard Gregor, Beata Jablonská, Lýdia Pribišová, Mira
Sikorová-Putišová a Nina Vrbanová.
Koncepcia katalógu: Katarína Trnovská.
Grafická úprava: Stano Masár.

KUNSTHALLE LAB
Kunsthalle LAB je určený progresívnym podobám súčasného vizuálneho umenia a jeho dramaturgia bude vychádzať najmä z medzinárodného Open Callu. Na výzvu reagovalo takmer 200 umelcov a kurátorov z celého sveta. Prihlásené výstavné projekty posudzuje interná komisia kurátorov galérie (v zložení Juraj Čarný, Richard Gregor a Nina Vrbanová), ktorá priebežne vyberá relevantné projekty na ich realizáciu. „Koncepčne sa výstavné priestory Kunsthalle LABu budú orientovať na najsúčasnejšie, presahové prejavy vizuálneho umenia. Ambíciou je prezentovať projekty interaktívneho charakteru, site-specific, pracujúce so svetlom a zvukom, počítajúce s aktívnou účasťou diváka, nabúravajúce tradičné vnímanie súčasného umenia ako výlučne ‚výtvarnej‘ disciplíny, projekty komunikujúce smerom do verejného priestoru frekventovaného námestia,“ povedal o Kunsthalle LABe Čarný. Program LABu bude založený na dynamickom modely kratších, približne štvortýždňových výstav, doplnených diskusiami, prednáškami, komentovanými prehliadkami a vzdelávacími aktivitami.
Nové výstavné priestory sú v rámci dispozície Domu umenia situované na prízemí – v priestoroch bývalej predajne Dielo (neskôr predajňa Orange). Plánované výstavy majú ambíciu komunikovať so širšou verejnosťou Bratislavy vrátane okoloidúcich prostredníctvom presklených výkladov.
Výstavný plán v Kunsthalle LAB bude v najbližšom období pozostávať dominantne z tých výstavných projektov, ktoré boli prihlásené do medzinárodnej výzvy. „Nový priestor však v rámci súčasného vizuálneho umenia ponúkne aj klasiku - na záver tohto roka pripravujeme napríklad výstavu svetovej hviezdy Erwina Wurma. Výstavu pripravuje kurátor Juraj Čarný. Wurm je dnes umelecká značka, ktorá významným spôsobom posunula hranice súčasného sochárstva. Pracuje s objektom, inštaláciou či videom. Známe sú najmä jeho minútové sochy, v ktorých nanovodefinuje podoby sochárstva prostredníctvom nečakanej, často humornej až sarkastickej interakcie s predmetmi každodenného života a pod. Pre KHB je česť hostiť tohto autora, ktorého diela sú súčasťou zbierok najprestížnejších svetových galérií. U nás sa Wurm predstaví inštaláciou dvoch diel – objektom Renault 25/1991 a videom Tell ,“ povedala kurátorka Kunsthalle LABu Nina Vrbanová.

Výstavný plán Kunsthalle LAB do apríla 2015:
1/
Názov výstavy: Vlnové štúdie
Autor: Karl Salzmann
Kurátorka: Katia Huemer
Otvorenie: 19. 9. 2014 o 17:00 hod.
Trvanie: 20. 9. - 23. 10. 2014
2/
Názov výstavy: Random Eye Check
Autori: Electro Moon Vision (Elwira Wojtunik a Popesz Csaba Láng)
Kurátor: Krzysztof Siatka
Otvorenie: 6. 11. 2014
Trvanie: 7. 11. - 4. 12. 2014
3/
Autor: Erwin Wurm
Kurátor: Juraj Čarný
Otvorenie: 11. 12. 2014
Trvanie: 12. 12. 2014 - 26. 2. 2015
4/
Názov výstavy: Dielo (Latentná rekapitulácia výtvarných štýlov)
Autor: Milan Mikula
Kurátorka: Mária Rišková
Otvorenie: 5. 3. 2015
Trvanie: 6. 3. - 9. 4. 2015

VLNOVÉ ŠTÚDIE KARLA SALZMANNA
Prvou samostatnou výstavou v LABe sa predstaví rakúsky výtvarník Karl Salzmann, ktorého tvorba osciluje na pomedzí vizuálneho umenia a zvukovo-kinetických experimentov. Skúmaním zvuku, experimentálnej hudby a súčasných hudobných fenoménov sa tento výtvarník zaoberá od začiatku 90. rokov. Premiérová výstava bude mať názov Vlnové štúdie; uskutoční sa s podporou Rakúskeho kultúrneho fóra v Bratislave.
„Karl Salzmann je mladý rakúsky sound-artista , ktorý sa svojím výstavným projektom prihlásil do našej výzvy. Narodil na v roku 1979, momentálne žije a pracuje vo Viedni. Študoval digitálne umenie na Univerzite úžitkového umenia a tiež počítačovú hudbu a elektronické médiá na Hudobnej univerzite rovnako vo Viedni. Tvorí prevažne inštalácie, objekty a performance na pomedzí vizuálneho umenia a hudby. Jeho umelecký program sa nateraz dominantne zaoberá aspektmi tvaru, podoby a vizuálneho stvárnenia zvuku, ako aj integrálnymi kritériami ich vnímania a interpretácie divákom. Jeho samostatná výstava v Kunsthalle LAB uvedie niekoľ ko výrazovo minimalistických, čiastočne kinetických objektov a inštalácií z posledných dvoch rokov, v ktorých sa práve zvuk stáva matériou vizuálneho umenia,“ uviedla Vrbanová.

Salzmann na výstave predstaví sériu zvukových objektov a inštalácií z posledného obdobia, ako aj najnovších – pripravených špeciálne pre výstavu. „Počas svojho intenzívneho skúmania zvukov, rytmu a ich audiovizuálnych podôb si našiel cestu k formálnemu jazyku, ktorý sa vyznačuje jednoduchosťou a zdržanlivosťou vzhľadom na pohyb a tón. Autor zbytočne neplytvá materiálom, aby znázornil oba tieto základné rysy svojich diel a dostal ich do centra pozornosti. Jednoduché a predvídateľné sú aj procesy tvorenia jeho diel, ich strojovo pravidelné opakovania sú automatizované. Spektrum akustických a formálnych aspektov v Salzmannových prácach je aj napriek tomu široké, rovnako ako aj konštruktivistický základ, prostredníctvom ktorého je zvuk a s ním spojený pohyb (a naopak) znázornenýako skulpturálny proces, pričom výsledkom tohto procesu nemusí byť nevyhnutne iba skulptúra. Jeho diela majú často prototypický charakter a predstavujú pokus zobraziť tóny využitím vizuálnej formy,” napísala o tvorbe autora kurátorka jeho výstavy Katia Huemer.
Salzmann podľa nej nevyjadruje svoj záujem o akustické fenomény imitovaním ich prejavov, skôr spoznáva ich zákonitosti a pretavuje ich do svojho umenia. Jeho experimentálne audio-kinetické inštalácie verne opisujú jednoduché fyzikálne zákony. Ale práve kvôli svojej nijako neprizdobenej jednoduchosti vzbudzujú u diváka pocity veľ kej fascinácie.

VZDELÁVANIE A MEDIÁTORI
Jednou z priorít KHB sú vzdelávacie projekty. „Chceme narúšať bariéru vo vnímaní súčasného umenia ako elitnej a neprístupnej disciplíny. Preto sme sa, popri sieti sprievodných podujatí, rozhodli pre nový model „stráženia“ výstav. Stretnete na nich mediátorov - „navigátorov“ medzi umeleckým dielom a návštevníkom. Sú medzi nimi študenti a absolventi umeleckých odborov, ktorí sa budú starať o pohodlie a informovanosť návštevníka,“ povedala manažérka vzdelávacích projektov Daniela Čarná. KHB má v súčasnosti viac ako 20 mediátorov, ktorí na konci leta absolvovali dvojdňové školenie, ktoré im priblížilo víziu galérie, jej priestory, výstavy a zameralo sa tiež na komunikáciu a prístup k návštevníkom.
Koncepcia sprievodných a vzdelávacích programov v KHB zahŕňa širokú škálu programov: diskusie, stretnutia s výtvarníkmi a kurátormi, komentované prehliadky, aktivizujúce programy, tvorivé dielne pre rôzne cieľové skupiny. „Programy sú pripravované „na mieru“ rodinám s deťmi (Kunsthalle KIDS), všetkým typom škôl, mladým ľuďom, dospelým, seniorom aj znevýhodneným skupinám návštevníkov. Ich cieľom je prispievať k osobnému zážitku z aktívneho vnímania vizuálneho umenia, ktorý je u každého neopakovateľný a unikátny,“ dodala Čarná s tým, že pri pravidelných mesačných programoch nie sú dôležité tvorivé zručnosti, ale otvorenosť k experimentu a tvorivé uvažovanie, ktoré využívame v mnohých oblastiach našich životov.

VĎAKA TATRA BANKE JE VSTUP DO KHB VOĽNÝ
Generálnym partnerom KHB je Tatra banka, vďaka ktorej bude vstup na výstavy a programy bratislavskej
kunsthalle voľný. “Spojenie Tatra banky s Kunsthalle Bratislava vnímame ako spojenie dvoch značiek, ktorých spoločnou
ambíciou je prinášať inovatívne prístupy a prichádzať s netradičnými riešeniami. Teší nás byť pri zrode tejto inštitúcie,
aj pre jej ambiciózny cieľ sprístupňovať súčasné umenie širokému publiku  prepájaním výstavných aktivít a komunikácie
založenej na vzdelávaní a „dekódovaní“ súčasného umenia,“ uviedla Zuzana Böhmerová, manažérka Nadácie Tatra
banky a sponzoringu.

V PONDELKY OTVORENÉ
KHB by chcela svoju otvorenosť voči návštevníkom prezentovať aj netradičnými otváracími hodinami. V
pondelky, kedy bývajú galérie a múzeá zatvorené, KHB naopak privíta svojich návštevníkov. S výnimkou utorka bude
otvorená od 12.00 do 19.00 hodiny, v piatok až do 21. hodiny.
Zuzana Golianová
PR manažérka
Dom umenia/Kunsthalle Bratislava

11/septembra.2014 v Bratislave