INTO THE MU

Vystavujúci autori a autorky: Nathan Baker, Myriam El Haïk, Ciarán Walsh, Dušan Zahoranský

- - - - - 

V západnej priestorovej tradícii od čias renesancie vychádzalo organizovanie a artikulovanie priestoru z perspektívnej mriežky. V tradícii kórejských, japonských a čínskych krajiniek 15. a 16. storočia sa však na reprodukovanie ilúzie hĺbky a perspektívy na dvojrozmernom povrchu používal iný technický prístup: prázdno. V spomínaných tradíciách zobrazovania, napríklad pri znázorňovaní pohľadu na nejakú horu, výtvarník niektoré prvky – napr. oblak – vynechával. Skôr sa sústredil na jeho okolie, pričom ho spracoval ako vizuálny vnem objemu prostredníctvom chýbajúcej, pritom však viditeľnej prítomnosti oblaku.

Pojem „mu“ označuje absenciu, ktorá vypĺňa objem. „Mu“ je prítomnosť cez prázdnotu a doslova znamená „nič“, „neexistenciu“, „nie“, ale aj „zápor“, „bez“ a „nebytie“. Okrem toho, „mu“ je kľúčovou kultúrnou koncepciou tradície Zen: prázdno zosobňujúce stav „nejestvovania“, pre tých, ktorým je štúdium Zen určené. Na vysvetlenie „mu“ dobre poslúži koan (meditačný príbeh) čajovej šálky. Pri pohľade na šálku vidíme jej fyzickú podobu, pevný keramický materiál, jej tvar a obrysy. Dôležitejšie je však to, že vidíme prázdno v nej, oválnu dutinu, ktorá tvaruje jej podobu. Prázdny priestor je tou najdôležitejšou súčasťou šálky: je funkciou tohto predmetu. Pretože dôvodom jej existencie je prítomnosť prázdna. Prázdny priestor je základným prvkom, ktorý slúži na opísanie účelu a existencie šálky.

„Mu“ (nebytie) je v podstate stav medzi činnosťou a nečinnosťou. Napriek tomu „mu“ nemá žiadnu paralelu v západnej filozofii. Štyria zahraniční výtvarníci pozvaní na spoločnú výstavu Into the MU, napriek tomu, že sa zaoberajú inými výrazovými prostriedkami a majú iné zameranie, prijali pozvanie, aby preskúmali dimenzie tohto stavu z rôznych uhlov.

Ciarán Walsh napísal krátky sci-fi román The Sickness, Book One, prvý zo série, ktorá predstavuje štyri rôzne postavy. Ich príbehy sú vzájomne previazané tým, že sa odohrávajú v blízkej budúcnosti, v prostredí zachvátenom paranojou, v ktorom sa šíri nevyliečiteľná epidémia. Walsh následne vytvoril drevenú inštaláciu, ktorú umiestnil do priestoru galérie a ktorá zahŕňa prvú kapitolu knihy The Sickness, Book One ako predmet, ktorý si návštevníci mohli vziať a prečítať. Inštalácia sa stáva metaforou štvordielneho knižného projektu, ktorý ešte posilňuje zážitok z knihy v samotnom priestore LAB: publikácia a vystavený exponát, aj keď stojace nezávisle, podľa toho, či sa návštevník rozhodne knihu čítať alebo nečítať mimo tohto priestoru, sú nerozlučne previazané, ako výtvor jeden druhého.

Kódované štruktúry sú aj súčasťou diela Myriam El Haïk s názvom Toy Toy II!. Na podlahe uložená okrúhla plastika pozostáva z jednotlivých častí reprezentujúcich istý sled kompozície, ktorú napísala výtvarníčka. Štruktúru dopĺňa na vedľajšej stene visiaca partitúra. Je to priestor, ktorý priam pobáda k aktu hrania, zatiaľ čo prezentuje zhmotnenie toho, čo počúvame, a ponúka nám ďalší spôsob, ako prežívať hudbu a rytmus.

Čas, priestor, činnosť a nečinnosť rozmazávajú svoje fyzické hranice v dvoj-rozmerných objektoch Nathana Bakera, ktorý skúma povrch a spôsob, akým spracúvame proces tvorby a vnímania obrazov. Medzi fotografiou, maľbou a performance, prechádza sledovaný objekt  viacerými štádiami manipulácie, pričom každé zanecháva nejaký odtlačok, stopu; viac či menej viditeľne, viac či menej rozpoznateľne.

Dušan Zahoranský pracuje na semiotických aspektoch v súčasných vizuálnych jazykoch týkajúcich sa verejnej sféry. Pre výstavu Into the MU Zahoranský natočil video okolo bratislavského pamätníka Slavín, a premieta ho na netradičnej obrazovke, pričom sa pohráva s našimi predstavami o povrchu, svetle a objekte, ktoré sú v podstate súčasťou mierok, ktoré používame pri vnímaní reality, ale aj prítomnosti či absencie. Monument na Slavíne je pamätným cintorínom vojakov, padlých v druhej svetovej vojne, a natočenie práve tohto miesta, ktoré má svoj historický význam, pridáva inštalácii ďalšiu sémantickú vrstvu: spája ju s relativitou prítomnosti a absencie súvisiacej s konštrukciou histórie.

Návštevníci LAB-u vstupujú do heterogénneho priestoru, v ktorom sa spája socha, videofilm a fotografia, ale aj literatúra, semiotika a hudba. Spoločne poukazujú na to, ako dôležité je zastaviť sa a porozmýšľať nad neviditeľnými súvislosťami, ktoré spájajú a držia pokope to, čo si myslíme, že má svoj význam. Výstava Into the MU skúma pojem prázdnoty a relevantnosti jej beztvarých tvarov v súčasnom kontexte, ktorý, ako sa zdá, sa neustále a zúfalo snaží zaplniť sa predmetmi a obrazmi, znakmi a symbolmi, významom a informáciami. Ako to definuje Irit Rogoff, ak je infraštruktúra neviditeľnou mriežkou, ktorá podmieňuje náš pohyb v rámci post-semiokapitalistického sveta, „mu“ zosobňuje šmykľavé miesta medzi uzlíkmi infraštruktúry a vytvára tak nové východisko pre nazeranie na realitu.

Elisa Rusca

Kurátorka výstavy

- - - - - 

Facebook event

- - - - - - 

Nathan Baker (*1979, Michigan, USA) vyštudoval Bard College v roku 2012. Súčasný život podľa neho vymedzujú dvojité hľadiská, multi-tasking a konfliktné reakcie. Musíme reagovať na neustále prúdenie tokov informácií, technické inovácie a protichodné východiská. Postoj Nathana Bakera ako umelca najlepšie vystihuje pojem kognitívny nesúlad: nepohodlné medzi-bytie sociálnej a psychologickej situácie. Jeho zdanlivo abstraktné práce riešia absurdnosť snahy o vytvorenie vizuálneho resp. logického zmyslu sveta, v ktorom žijeme. Jeho diela, ktoré sú zmesou rôznych médií a prístupov, dokážu vyvolať aktivovaný pocit osamotenosti. Jeho práce existujú niekde medzi kresbou, maľbou, fotografiou, sochou a performanciou.

- - - - - - 

Myriam El Haïk (*1973, Rabat, Maroko) je francúzsko-marocká výtvarníčka, skladateľka a performerka. Jej jazyk je založený na jednoduchých základných znakoch inšpirovaných arabským a latinským písmom, alebo tiež hudobnou grafikou. Vo svojej tvorbe experimentuje s tým, ako akt písania angažuje, organizuje a obmedzuje ľudské telo. Jej kresby na papieri, rovnako ako v zápisníkoch, jej nástenné kresby ale aj jej hudobné kompozície, a nedávno aj performancie, skúmajú tento opakujúci sa akt, akt písania. Polyrytmické tvary, ktoré takto vznikajú, sú tak zložité ako zároveň minimalistické. No kresba zostáva jadrom tejto tvorby, je niťou vinúcou sa jednotlivými druhmi výrazových prostriedkov, ktoré pri tvorbe používa.

- - - - - - 

Ciarán Walsh (*1980, Carlow, Írsko) poukazuje na rôzne stavy nedokončenosti a prekrútenej komunikácie, a skúma tak dramaturgiu minulosti a múzea. Prostredníctvom svojej umeleckej činnosti, ako aj svojím výskumom, sa snaží pochopiť interakciu osobnej a kultúrnej pamäti a tiež experimentovať s fungovaním a účinkami rozprávania. Jeho tvorba zahŕňa sochy, fotografiu, text, video i hlas. Autor nedávno vystavoval svoje diela na skupinovej výstave výstave How Far is Here? v MAGO (Eidsvoll, Nórsko) a samostatnej výstave Beyond Other Voices v Galway Arts Centre (Galway, Írsko). Ďalšie autorské výstavy, okrem iných, boli nedávno v Pallas Contemporary Projects a Four Gallery (v Dubline), a tiež v Irish Museum of Modern Art, Project Arts Centre a  Mother's Tankstation (v Dubline), Crawford City Gallery (v Corku), a João Cocteau a Atelierhof Kreuzberg (v Berlíne). Vytvoril on-line komisiu pre Light and Wire Gallery (v Los Angeles); publikoval umelecký – zin Travelogue (v Berlíne); bol kurátorom verejných projektov Sweet Futures a Hedge School (v Carlow), a ako kurátor spolupracoval spolu s ďalšími na dlhodobom projekte The Reading Room (v Berlíne, Paríži, Dubline, Birminghame). Pochádza z Írska, žije a pracuje v Berlíne.  

- - - - - - 

Dušan Zahoranský (*1972, Havířov, Česká republika) ukončil magisterské štúdium na VŠVU v Bratislave u profesora J. Bartusza v roku 1997. V súčasnosti učí na Pedagogickej fakulte Univerzity v Hradci Králové v Českej republike. Od roku 1995 sa jeho práce vystavovali na mnohých skupinových aj samostatných autorských výstavách v Európe a v USA. Od 2010 do 2012 pracoval ako kurátor galérie a koordinátor rezidenčného programu pre MeetFactory v Prahe. Profesor, výtvarník a kurátor Dušan Zahoranský vo svojej tvorbe uplatňuje inkluzívne konceptuálne umenie, pri čom kombinuje slová, obrazy, sochy, významy a tiež interakcie s divákom.