ESTHER STOCKER: Z budúcnosti

Jej inštalácie sú priamym pokračovaním abstraktných malieb a solitérnych sôch, ktoré rozvíja a rozkladá v priestore a následne aplikuje aj do architektúry či verejného priestoru. Podčiarkuje hravosť a aktivizuje návštevníka, ktorý svojou prítomnosťou a pohybom dotvára dynamiku a určuje hĺbku inštalácie samotnej. Determinuje tak "konečno" daného priestoru.

„Snažím sa nájsť veci, ktoré som nehľadala a práve v geometrii sa skrýva nepopierateľná pravda. Moje maľby a inštalácie sú zamerané najmä na zredukované geometrické štruktúry a ich schopnosť meniť sa. V tejto súvislosti ma zaujímajú kontrastné póly zmeny: že zmena môže viesť k rozvoju alebo ku kolapsu", charakterizuje svoju tvorbu autorka.

Prísna organizácia jednotlivých elementov vytvára istú matematickú schematickosť, presnosť a poriadok. Silná vizualita a hra s optickou ilúziou častokrát nútia diváka vymedziť si spôsob vnímania: sústrediť sa na čiastkový výsek geometrickej krajiny, alebo naopak, vnímať priestor ako neohraničený celok. Prítomnosťou diváka sa galéria mení na pódium, ihrisko, a otvára nové možnosti vnímania a správania. Inštalácia funguje ako systém koordinátov, kde ľudia sú elementy, ktoré ich určujú a kódujú.

Hlavným médiom autorky je abstrakcia, ktorou formuluje vlastný kritický postoj k svetu, a to rešpektujúc usporiadanie jeho samotných štruktúr. „Našu spoločnosť riadia rôzne druhy systémov, ktoré zasahujú do nášho života a organizujú nám ho. Avšak nijaký systém, či už politický, súdny, ekonomický, sociálno-kultúrny alebo priestorový, nemôže obsiahnuť život v plnom rozsahu. Každý systém má teda svoje medzery, ‘netesnosti’ i nejasnosti,“ hovorí Stocker.

Pre ňu charakteristická "mriežka", viditeľná len z polovice, podnecuje predstavivosť. Vyvoláva otázky o hranici medzi chaosom a poriadkom, realitou a fikciou, stavia popredie oproti pozadiu, presnosť oproti prchavosti či jasnosť významu oproti dvojjazyčnosti. Všetky druhy plánovaného nedokončenia či chýb v jej iluzívnych dielach sú nakoniec dotvárané našimi predpokladmi o svete, akoby sme sa sami stávali súčasťou akéhosi testu.

Malá formálna odchýlka priamky v rámci mriežky môže spôsobiť dezorientáciu. Dezorientáciu, ktorá nie je iba vizuálnou, ale kognitívnou: známe sa už nedá rozpoznať, stráca sa pocit istoty. Aj keď to nepoznáme, predpokladáme, že to bude mať nejakú formu a očakávame, že sa táto forma bude správať predvídateľným spôsobom.

„Osobne ma nadchýna spôsob, akým rozpoznávame tieto očakávania až vtedy, keď sa nenapĺňajú. Najviac zo všetkého ma fascinujú formálne paradoxy, logika rozpornosti. To, že štruktúra môže byť usporiadaná, a zároveň neusporiadaná a presnosť geometrie sa niekedy stáva nepresnou“, vysvetľuje umelkyňa.

Zuzana Pacáková

Kurátorka výstavy

- - - - - - 

ESTHER STOCKER (*1974) pochádza z Talianska. V roku 1994 študovala na Akademie der Bildenden Künster vo Viedni, v roku 1996 na milánskej Accademia di Belle Arti di Brera, a v roku 1999 v Spojených štátoch na kalifornskej vysokej škole Art Center College of Design v Pasadene. Žije vo Viedni. Samostatne vystavuje od roku 1997. V inštaláciách, klasickej a nástennej maľbe, fotografii i videu pracuje s minimalistickým výrazovým slovníkom čiernych, bielych a šedivých geometrických foriem. Zložité systémy rastrov tvoria v jej dielach opticky pôsobivé štruktúry. Za sebou má rad realizácií v architektúre a úspešné výstavy v popredných svetových galériách súčasného umenia (napr. vo viedenskej Kunsthalle, viedenskom MUMOK, CCNOA v Bruseli, Künstlerhaus v Hannoveri, MACRO Roma Courtesy OREDARIA Art Contemporanee v Ríme, v rade galérií súčasného umenia v Londýne a inde). V roku 2004 dostala prestížnu rakúsku cenu Otto Mayer. 

- - - - - -